Výstava Borise Nemétha Slovakia - I´m loving it v Galerii Opera v Ostravě

6. 5. 2022 Pá 10.06 od Ondřej Durczak | Aktuálně
nemeth01

Boris Németh Slovakia – I´m loving it

Keby ste sa spýtali Borisa Németha, koľko kilomterov precestoval, aby mohlo vzniknúť dvadsať fotografií výstavy Slovakia – I´m loving it, odpoveďou by bolo, že určite viac ako 100.000km. Nepochybne aj preto, že prvé fotografie k tomuto projektu vznikli ešte v nultých rokoch 21.storočia. Teda v časoch, keď Slovensko po predchádzajúcom historickom zlome vo svojich dejinách – v roku 1993 sa osamostatnilo od Česka – sa rozhodlo pre ďalší zásadný zvrat a v roku 2004 sa vzdalo časti svojej nezávislosti a vstúpilo do Európskej únie. Identita visela vo vzduchu. Aký sme ? Kam patríme ? O čo sa usilujeme ? Némethov názov cyklu Slovakia – I´m loving it akoby pokračoval v stopách ironického / sarkastického komentára k eufórii z kapitalistickej záplavy konzumného blahobytu. po desaťročiach štátom nariadenej striedmosti či priam chudoby (v dobovom slangu sa tomu hovorilo „reálny socializmus“). Avšak to by sme pristali len na jednu vrstvu interpretácie, takú, ktorá síce tvorí jednu z tém fotografií, ale ich úplne nevystihuje. Musíme zvoliť paradox ako kľúč, ktorý môže otvoriť pochopenie autorových diel. Keď Aurel Hrabušický píše o Borisovej metóde ako ceste, ktorá hovorí „jasne a presvedčivo“ musíme zároveň dodať, že týmto spôsobom, rozpráva o nejasnom, o neviditeľnom, o tajomnom. Prekonáva tým obmedzenia lokálne, je jedno, či sú jeho snímky z hlavného mesta Bratislavy, alebo z takmer anonymnej dediny niekde na východnom Slovensku. Ale aj obmedzenia časové, pretože nehrá rolu či je z konkrétneho volebného roku, v ktorom zvíťazila či oná politická strana a nie nie je podstatné či sa práve dostavala alebo nie ďalšia jadrová elektráreň. V jeho obraze je identita ťažko uchopiteľná, je postavená na mozaike rozporov, ktoré spája jediné – vitalita. Akoby sa za všetkým, čo Boris Németh objavuje na Slovensku, skrývalo sa presvedčenie, že koniec nikdy nepríde. Tento zostup do hlbín, aj keď s dobovými znakmi, pripomína čosi z mágie, je to kúzlenie, ktoré ťaži zo sily mnohoznačných vizuálnych obrazov. Németh stojí v opozícii k premene fotografie na jeden z občiansky angažovaných nástrojov premeny spoločnosti. Jeho diela nechcú zmeniť zákony v parlamente, ale sledujú meandre vnútorných pohybov jedinca či spoločnosti. Keď sa pozrieme na fotografiu rozostavanej stavby na opustenom vidieku tak nevieme, či je to príznak bankrotu ambicíózneho podnikateľa, ktorý nezvládol svoj business plán, alebo je to čudná rozprávková stavba, ktorú v noci zabývajú víly, škriatkovia, čarodejnice, či je to ready made nejakého umelca, ktorý posúva hranice umenia ( medzi úspešné nedávne projekty v súčasnom umení u nás patrila stavba drevenice na streche desaťposchodvého sídliskového paneláku vo malom okresnom meste). Áno, je to aj surreálne, ale aj slobodné, pretože autor sa necháva niesť rozpormi namiesto toho, aby im určoval nejaký smer. Németh nemá jasnú odpoveď na to, aké je Slovensko. ale zato mu s radosťou nastavuje zázračné fotografické zrkadlo. Némethova mágia pramení v tom, čo Le Clézio, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nazval darom počuť šumenie vlastnej krvi počas pokojnej noci. Je to aj zmyslové, ale aj univerzálne, prekračuje všetky hranice – osobné, politické, národné. Na záver nemožno nespomenúť, že Németh je profesionálnym reportérom najvýznamnejšieho slovenského obrazového časopisu „Týždeň“. Jeho štýl nekladie dôraz na kompozičnú takmer laboratórnu kompozičnú precíznosť, je svojím spôsobom fotograf-výtržník, ktorá uprednostní zmysel pred dokonalosťou tvaru. Aj preto je jeho dielo tak fascinujúce, znepokojujúce a krásne zároveň.

Václav Macek

Boris Németh (1979)

Fotografiu študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2011 ukončil doktorandské štúdium. V súčasnosti na škole pôsobí ako externý pedagóg reportážnej fotografie. Vystavoval na Slovensku aj v zahraničí (USA, Nemecko, Srbsko, Bielorusko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Mexiko, Francúzko, Bulharsko, Francúzko atď). Od roku 2006 je fotografom v časopise .týždeň. Ocenenia: Nominácia World Press Photo – Joop Swart Masterclass (2009), Fotograf roka (2011), Czech press photo (2009, 2011, 2018), Best of Photojournalism (2013) – Honorable mention, Magazine Recurring Feature or Series, Slovak press photo (2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019), Cena Nadácie otvorenej spoločnosti (2015), Novinárska cena (2011, 2013, 2014, 2016). The Best of Photojournalism (2017) – Honorable mention Magazine Story Opener, Honorable mention Magazine Recurring Feature or Series. Publikácie: Premeny Slovenska (2012), Premeny Slovenska – 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (2013), Na ceste (2013), Identity – Premeny Slovenska (2016), Homeland (2016), Europe (2018), Krajina (2018), Hey Slovaks! (2018), Jar, ktorá zmenila Slovensko (2018), Bratislava – Košice a späť (2020), Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha (2021).

Zbierky: Jeho fotografie sú zastúpené aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie, GStredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave, Mestskej galérie v Rimavskej Sobote a Nadácie VÚB.

borisnemeth.com

obrazek
obrazek
obrazek

Foto: David Macháč

0

Novinky

Katalog Tři dekády ITF 1990–2020 ke stažení .
Termín závěrečné konzultace pro studenty proběhne na Horní Bečvě 23.–26. 6. 2022.
Logo ITF, nové

Vyhledávání

Zadejte frázi, kterou chcete vyhledat. Zadáte-li více slov, budou nalezeny pouze texty, které obsahují všechna tato slova.

www.photorevue.com

Webarchivováno
Národní knihovnou
ČR

loga ke stažení